Kto sa môže stať dedičom obchodného podielu po smrti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným a aký vplyv má smrť poručiteľa na povinnosti partnera verejného sektora vyplývajúce zo zákona č. 315/2016 Z. z.?

Autor: Hronček & Partners, s. r. o.
20 minút

Je vo všeobecnosti známe, že odo dňa smrti poručiteľa do dňa, kedy nadobúda právoplatnosť uznesenie o dedičstve v zmysle § 203 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) môže uplynúť dlhé obdobie, často aj v trvaní niekoľkých mesiacov či rokov. Počas tohto obdobia vzniká otázka, ktorá osoba prípadne viaceré osoby zdedia obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným a tiež otázky o vyplývajúcich dôsledkoch na práva a povinnosti spoločníka v obchodnej spoločnosti, vyplývajúce aj zo zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 315/2016 Z. z.“) - a to práve počas obdobia od smrti poručiteľa až do momentu, kedy bude o týchto otázkach definitívne rozhodnuté v uznesení o dedičstve.

Kto sa môže stať dedičom obchodného podielu po smrti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným a aký vplyv má smrť poručiteľa na povinnosti partnera verejného sektora vyplývajúce zo zákona č. 315/2016 Z. z.?

Podľa § 114 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj len „OBZ“) obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. S vlastníctvom obchodného podielu je spojené jednak právo na majetkový podiel v obchodnej spoločnosti, ale tiež aj iné práva spoločníka, ako napríklad právo podieľať sa na výkone pôsobnosti valného zhromaždenia, právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti, právo nahliadnuť do dokladov spoločnosti atď. S obchodným podielom sú tak spojené práva majetkové, ako aj práva osobnej povahy. Podľa § 116 OBZ sa obchodný podiel dedí. Spoločenská zmluva môže dedenie obchodného podielu vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom. Dedič, ak nie je jediným spoločníkom, sa môže domáhať zrušenia svojej účasti súdom, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom; ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 OBZ platia primerane. V prípade dedenia obchodného podielu, tento prechádza na dediča tak isto ako iný majetok poručiteľa a to smrťou poručiteľa.

Dedičom obchodného podielu pri dedení zo zákona môže byť iba fyzická osoba a pri dedení na základe testamentu tak fyzická osoba, právnická osoba, ako aj štát (v súlade s § 21 OZ).

V prípade smrti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným nie je dôvod na zrušenie spoločnosti, pretože obchodný podiel prechádza ex lege na jeho právneho nástupcu. Obchodný podiel sa nebude dediť, ak je dedenie obchodného podielu vylúčené priamo spoločenskou zmluvou. Ak ide o jednoosobovú obchodnú spoločnosť, výnimka vylúčenia dedenia obchodného podielu sa neuplatní. V súlade s Ústavou SR sa teda zaručuje aj dedenie obchodného podielu. Dedič obchodného podielu ho dedí ako celok a môže ho buď prijať, alebo odmietnuť. Ak existuje iba jeden dedič obchodného podielu, vstupuje na miesto zomretého spoločníka a v celom rozsahu preberá jeho práva a povinnosti. Ak existuje viacero dedičov a nedôjde medzi nimi k dohode o tom, kto zdedí obchodný podiel, obchodný podiel zdedia viacerí. Vznikne tzv. spoločný obchodný podiel, v ktorom spoluvlastníci vystupujú vo vzťahu k spoločnosti ako jeden vlastník a práva a povinnosti súvisiace s podielom vykonávajú prostredníctvom spoločného zástupcu. V zmysle § 114 ods. 3 OBZ, cit.: „Jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám. Svoje práva z tohto obchodného podielu môžu tieto osoby vykonávať len prostredníctvom spoločného zástupcu a na splácanie vkladu sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ak jeden obchodný podiel patrí viacerým osobám, do obchodného registra sa zapíše údaj o výške vkladu, ku ktorému sa tento obchodný podiel viaže, rozsah jeho splatenia, ako aj údaje o spoločnom zástupcovi a jednotlivých osobách, ktorým obchodný podiel patrí, a to v prípade právnických osôb obchodné meno alebo názov a sídlo a v prípade fyzických osôb meno, priezvisko a bydlisko.“

Obchodný podiel je možné podľa § 117 OBZ pri prechode obchodného podielu na dediča rozdeliť, ale len so súhlasom valného zhromaždenia. V prípade, že sa do skončenia dedičského konania súhlas valného zhromaždenia s rozdelením obchodného podielu nedosiahne, práva a povinnosti spoločníka k zdedenému obchodnému podielu budú vykonávať viacerí dedičia podľa už spomínaného § 114 ods. 3 OBZ, kedy jeden obchodný podiel patrí viacerým osobám.

Pokiaľ spoločenská zmluva dedenie obchodného podielu vylučuje, obchodný podiel zomretého spoločníka sa stáva voľný, a dedičovi vzniká v zmysle § 150 OBZ, právo na vyrovnací podiel. „Vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.“ V spoločenskej zmluve sa môže okrem vylúčenia dedenia obchodného podielu dojednať aj to, že niektorý obchodný podiel nemožno dediť, a iný zasa áno. Dojednanie, podľa ktorého by bolo vzhľadom na predmet dedenia vylúčené dedenie obchodného podielu dedičom, ktorý napríklad nie je v čase smrti poručiteľa plnoletý, by bolo zaručene možné.

V  rámci dedičského konania, predmetom ktorého je obchodný podiel predstavujúci viac ako polovicu z celkového podielu na spoločnosti, sa využije inštitút správcu dedičstva podľa § 179 CMP. V zmysle § 179 CMP: „Ak treba, urobí súd aj bez návrhu neodkladné úkony, najmä zabezpečí dedičstvo, vykoná súpis na mieste samom, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcu dedičstva alebo jeho časti.“ Správcom sa stane jeden z dedičov alebo blízka osoba poručiteľa. Za správcu možno ustanoviť iba toho, kto s ustanovením súhlasí. Podľa § 184 ods. 1 CMP: „Správca dedičstva vykonáva úkony nevyhnutné na zachovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom súdom.“

Konečný užívateľ výhod na základe postavenia spoločníka

V prípade dedenia obchodného podielu identifikovaného konečného užívateľa výhod môže byť dodržanie povinnosti zápisu zmeny v osobe konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora pomerne náročné.

Je nespochybniteľné a zrejmé, že poručiteľ ako zomretý spoločník už nie je konečným užívateľom výhod podľa § 6a ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou  príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „Zákon o AML“) a to od momentu jeho smrti. Oprávnená osoba je teda povinná reflektovať túto skutočnosť a vymazať zomretého spoločníka, ktorý je identifikovaný ako konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora z registra partnerov verejného sektora.

Vzhľadom na vyššie uvedené je avšak otázne, ktorú osobu zapísať ako konečného užívateľa výhod namiesto zomretého spoločníka ako konečného užívateľa výhod.

V tomto prípade je nevyhnutné posúdiť, aký vplyv má smrť poručiteľa, ktorý bol zároveň identifikovaný ako konečný užívateľ výhod spoločnosti s ručením obmedzeným a ktorému postavenie konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora vyplývalo aj z vlastníctva obchodného podielu (ako spoločníka) s tým súvisiacimi právami a povinnosťami spoločníka a vplyv prechodu obchodného podielu na dediča na identifikáciu konečného užívateľa výhod.

Pred samotným posúdením by sme uviedli základné zákonné povinnosti partnera verejného sektora a oprávnenej osoby. V zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona č.  315/2016 Z. z., cit.: „(1) Ak dôjde k zmene údajov zapísaných v registri týkajúcich sa konečného užívateľa výhod, partner verejného sektora je povinný bezodkladne informovať o tom oprávnenú osobu zapísanú v registri a táto oprávnená osoba je povinná oznámiť to registrujúcemu orgánu do 60 dní odo dňa, keď k zmene došlo, a doložiť k návrhu na zápis aj verifikačný dokument. (2) Ak sa oprávnená osoba zapísaná v registri dozvie o zmene údajov zapísaných v registri podľa odseku 1, je povinná bezodkladne o tom informovať partnera verejného sektora.“

V zmysle § 11 ods. 10 zákona č.  315/2016 Z. z., cit.: „(10) Konečný užívateľ výhod je povinný do 15 dní, odkedy sa dozvedel, že sa stal konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, oznámiť partnerovi verejného sektora, že sa stal jeho konečným užívateľom výhod, a oznámenie doručiť aj oprávnenej osobe zapísanej v registri. Oznámením podľa predchádzajúcej vety nie sú dotknuté povinnosti partnera verejného sektora a oprávnenej osoby podľa odsekov 1 až 9 a § 9.“

V nadväznosti na smrť konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora je partner verejného sektora predovšetkým povinný bezodkladne informovať oprávnenú osobu o smrti konečného užívateľa výhod, nakoľko v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z. došlo k zmene údajov zapísaných v registri partnerov verejného sektora týkajúcich sa konečného užívateľa výhod. Oprávnená osoba je následne povinná oznámiť túto informáciu registrujúcemu orgánu do 60 dní odo dňa, keď k zmene došlo, a doložiť k návrhu na zápis aj verifikačný dokument. Zároveň má nový konečný užívateľ výhod povinnosť do 15 dní, odkedy sa dozvedel, že sa stal konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, oznámiť partnerovi verejného sektora, že sa stal jeho konečným užívateľom výhod. Do úvahy by tak prichádzal potenciálny dedič obchodného podielu za predpokladu, že má o tejto skutočnosti vedomosť, zároveň však len vtedy, ak by do nadobudnutia obchodného podielu dedením spĺňal definičné znaky konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora. Práve toto častokrát v praxi problém, nakoľko dodržanie týchto lehôt a získanie vedomosti o postavení konečného užívateľa výhod berúc do úvahy ukončenie dedičského konania a definitívne určenie konečného užívateľa výhod nemožno v tak krátkej dobe predpokladať.

Uvedené citované ustanovenia a povinnosti v zmysle zákona č. 315/2016 Z. z. je vhodné si predstaviť na konkrétnom príklade a zamyslieť sa nad otázkou, ktorá osoba môže byť identifikovaná ako konečný užívateľ výhod, ak dedičské konanie ešte nebolo ukončené a obchodný podiel zatiaľ nevlastní potenciálny dedič obchodného podielu.

Z dokladov a listín predložených od partnera verejného sektora oprávnenej osobe vyplýva, že partner verejného sektora ako spoločnosť s ručením obmedzeným má jediného spoločníka, ktorý ako jediný spoločník vlastní obchodný podiel vo výške 100%, výlučne on sám rozhoduje o odvolaní a menovaní konateľov a prináleží mu celý zisk partnera verejného sektora. Tento spoločník zomrel a dedičské konanie nebolo do dnešného dňa ukončené.

Podľa § 6a zákona o AML, „konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu a každá fyzická osoba, v prospech ktorej táto právnická osoba vykonáva svoju činnosť alebo obchod; medzi konečných užívateľov výhod patrí najmä fyzická osoba, ktorá:

a) ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je združením majetku ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) alebo rovnocenných medzinárodných noriem, fyzická osoba, ktorá

1.  má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25% na hlasovacích právach v PVS alebo na základnom imaní,

2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v PVS alebo akéhokoľvek ich člena,

3. ovláda PVS iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode,

4. má právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania PVS alebo z inej jej činnosti.“

V tomto prípade, po smrti konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora teda oprávnená osoba postupuje tak, že preveruje, či existujú osoby, ktoré spĺňajú definičné kritéria pre identifikáciu inej osoby ako konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora. Do úvahy tak prichádzajú viaceré okruhy fyzických osôb. V prípade, ak fyzická osoba - správca dedičstva a teda aj obchodného podielu jediného zomretého spoločníka skutočne ovláda a kontroluje partnera verejného sektora a spĺňa tak definičné kritériá pre jeho určenie, je preto identifikovaná ako konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora. Otázne je, a závisí práve od individuálneho posúdenia každého partnera verejného sektora, či úkony, ktoré správca dedičstva vykonáva v zmysle jeho zákonnej kompetencie a ktorých rozsah je teda limitovaný zákonom (a súdom), môžeme subsumovať a chápať ako skutočné ovládanie a kontrolu právnickej osoby. V prípade, že iná osoba, napríklad potenciálny dedič alebo viacerí dedičia skutočne ovládajú a kontrolujú partnera verejného sektora, práve oni môžu byť identifikovaní ako koneční užívatelia výhod partnera verejného sektora, aj keď ešte právoplatne nezdedili obchodný podiel a sú len potenciálni vlastníci spoločného obchodného podielu (každý zo spoluvlastníkov spoločného obchodného podielu sa podieľa na výkone práv a povinností, ktoré mu podľa výšky jeho podielu v spoločnosti prináleží, pričom tento výkon práv a povinností je realizovaný prostredníctvom spoločného zástupcu, ktorého si sami zvolia). V tomto prípade tak konanie týchto osôb môžeme chápať ako konanie spoločným postupom a každá z týchto osôb môže byť identifikovaná ako konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora, nakoľko tieto osoby konajú prostredníctvom zvoleného spoločného zástupcu alebo aj prostredníctvom osoby správcu dedičstva.  Záverom individuálneho posúdenia partnera verejného sektora môže byť identifikácia konečného užívateľa výhod spočívajúca v tom, že konečný užívateľ výhod je aj správca dedičstva a aj vyššie uvedení potenciálni dedičia zomretého spoločníka. V praxi sa však rovnako môže stať, že do skončenia dedičského konania žiadna osoba nespĺňa definičné kritéria pre určenie konečného užívateľa výhod, v tomto prípade sa postupuje podľa § 6a ods. 2 zákona o AML a teda za konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora sa budú považovať členovia jeho vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu. Vtedy oprávnená osoba zapíše ako konečných užívateľov výhod členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora.

Čo však v prípade, ak spoločník a konateľ v spoločnosti s ručením obmedzeným bola tá istá osoba a po smrti tejto soby nie je istú dobu v spoločnosti ani spoločník a ani konateľ?

V tomto prípade je potrebné myslieť na vyššie spomenutý inštitút správcu dedičstva, ktorý má nepochybne svoj nespochybniteľný význam práve pri plnení zákonných povinností obchodnej spoločnosti vrátane povinností vyplývajúcej zo zákona č. 315/2016 Z. z..  Za správcu dedičstva môže byť ustanovená napr. osoba z okruhu dedičov, osoba z okruhu osôb blízkych poručiteľovi alebo notár, pokiaľ v tomto konaní nie je súdnym komisárom. Správca dedičstva musí mať skúsenosť s vedením podniku a musí s ustanovením za správcu súhlasiť. Pokiaľ už bol súdom ustanovený notár, aby prerokoval dedičstvo poručiteľa, je vhodné obrátiť so žiadosťou o ustanovenie správcu dedičstva na notára. Pokiaľ však notár ešte ustanovený nebol, je možné požiadať súd o vydanie uznesenia, ktorým ustanoví správcu časti dedičstva a určí mu rozsah jeho povinností vrátane povinnosti oznámiť zmenu v osobe konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora.

Uvedené potvrdzuje aj ustálená judikatúra súdov, nakoľko podľa R 80/2002 (ČR) (Zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky) „Ak je poručiteľ jediným spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, všeobecný záujem a záujem poručiteľových dedičov vyžaduje, aby bol vždy ustanovený správca časti dedičstva – obchodného podielu poručiteľa v spoločnosti s ručením obmedzeným. Správca obchodného podielu poručiteľa v spoločnosti s ručením obmedzeným robí po dobu dedičského konania nevyhnutné úkony spojené s obchodným podielom poručiteľa v tejto spoločnosti; predovšetkým vykonáva práva a plní povinnosti vyplývajúce z účasti poručiteľa v tejto obchodnej spoločnosti.“


Hronček & Partners, s. r. o.

Hronček & Partners, s. r. o.

Kvalitný obsah netvoria copywriteri, ale odborníci.