Komplexné služby a poradenstvo pre partnera verejného sektora

Partner verejného sektora

Blog

Môže advokát plniť povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora, ktorý je jeho klientom a ktorému zároveň poskytuje právne služby?

V zmysle ust. § 19 písm. c) zákona o RPVS: „Oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora.“ Podľa vyššie uvedeného vzťah „advokát-klient“ by nemal byť prekážkou pre vykonávanie služieb oprávnenej osoby pre tých klientov, ktorým advokát zároveň poskytuje právne služby.

STANOVISKO MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR:

Výklad k tejto otázke je možné opätovne nájsť v rámci FAQ na webovom sídle ministerstva. Vzťah "advokát-klient" podľa nášho názoru nie je prekážkou pre výkon činnosti oprávnenej osoby pre tohto klienta ako partnera verejného sektora. Vzhľadom na špecifické postavenie oprávnených osôb a ich činnosti ako advokátov, notárov atď., kde podliehajú ustavoveniam osobitných predpisov (napr. zákon o advokácii), tento "profesionálny vzťah" nepovažujeme za dôvod pre vylúčenie oprávnenej osoby z výkonu činnosti pre doterajšiu klientelu aj na základe toho, že disponuje viacerými vedomosťami o vlastníckej či riadiacej štruktúre partnera verejného sektora, čo môže v konečnom dôsledku prispieť k presnejšiemu i jednoduchšiemu určeniu konečného užívateľa výhod. Samozrejme, je na partnerovi verejného sektora, či si zvolí práve osobu, ktorá mu poskytuje určité právne služby, alebo naopak zvolí osobu, ktorá ho vôbec nepozná. Pokiaľ teda advokát alebo oprávnená osoba nie je personálne ani majektovo prepojená ani nemá iný vzťah, ktorý môže ohroziť jeho nestrannosť pri výkone činnosti oprávnenej osoby, môže táto osoba vykonávať uvedenú činnosť pre svojich klientov. 

Čítať celý článok


Zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra

V roku 2018 nastáva opäť ďalšia – podľa nášho názoru zásadná – zmena na poli zisťovania konečného užívateľa výhod. Parlament schválil dňa 1. februára 2018 vládny návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon o legalizácii príjmov z trestnej činnosti a niektoré ďalšie zákony. Hlavným cieľom predloženého návrhu je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2015/849 zo dňa 20. mája 2015 (ďalej len „IV. AML Smernica“). Zmyslom tejto smernice je okrem iného aj zamedziť využívaniu finančného systému na pranie špinavých peňazí.

Čítať celý článok


Rozumie sa finančným limitom „v úhrne 250 000 eur“ podľa zákona o RPVS plnenie na základe jednej alebo viacerých zmlúv?

V zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona o RPVS: „Partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého, tretieho, štvrtého, šiesteho a siedmeho bodu nie je ten, komu majú byť jednorazovo poskytnuté finančné prostriedky neprevyšujúce sumu 100 000 eur alebo v úhrne neprevyšujúce sumu 250 000 eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie; to neplatí, ak výšku štátnej pomoci alebo investičnej pomoci nemožno v čase zápisu do registra určiť.“

Rozumie sa finančným limitom „v úhrne 250 000 eur“ podľa vyššie uvedeného plnenie na základe jednej alebo viacerých zmlúv?

 

Čítať celý článok


Čo sa rozumie pod pojmom „hospodársky prospech“ v zmysle zákona o RVPS?

Čo sa rozumie pod pojmom „hospodársky prospech“ v zmysle zákona o RVPS?

V zákone o RPVS, ako aj v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu sa používa pojem „hospodársky prospech“. Čo sa rozumie pod pojmom „hospodársky prospech“? Tento pojem nie je definovaný ani v jednom z uvedených zákonov a nie je používaný ani definovaný ani v žiadnom inom právnom predpise. Rozumie sa pod týmto pojmom výnos z podnikania alebo čistý zisk (chápaný ako rozdiel medzi výnosmi z podnikania a nákladmi z podnikania)?

Čítať celý článok


Možno osobu, ktorá vykonáva funkciu primátora mesta, resp. poslanca obecného zastupiteľstva, považovať pre účely zápisu do RPVS za verejného funkcionára?

V zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. d) zákona o RPVS: „O fyzickej osobe, ktorá je partnerom verejného sektora, sa do registra zapisuje zoznam konečných užívateľov výhod v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, štátna príslušnosť a údaj, či konečný užívateľ výhod je verejným funkcionárom vykonávajúcim funkciu v Slovenskej republike.“ V zmysle ust. § 4 ods. 3 písm. f) zákona o RPVS: „O právnickej osobe, ktorá je partnerom verejného sektora, sa do registra zapisuje zoznam verejných funkcionárov vykonávajúcich funkciu v Slovenskej republike, ktorí sú súčasťou vlastníckej štruktúry alebo riadiacej štruktúry partnera verejného sektora.“ Zákon o RPVS pritom vo vyššie uvedených ustanoveniach odkazuje na ust. čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov“). 

Keďže podľa dôvodovej správy k zákonu o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov: „Návrh ústavného zákona sa vzťahuje aj na predstaviteľov územnej samosprávy, a to na starostov obcí (primátorov miest), poslancov mestských zastupiteľstiev, na predsedov vyšších územných celkov a poslancov ich zastupiteľstiev.“ zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sa vzťahuje aj na primátorov miest, aj keď títo nie sú v zákone taxatívne vymedzený, aplikáciou extenzívneho výkladu možno per analogiam za verejných funkcionárov považovať nielen poslancov mestských zastupiteľstiev a poslancov zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave a v Košiciach, ale aj poslancov obecných zastupiteľstiev (aj keď títo nie sú v zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov taxatívne vymedzený).

Môže oprávnená osoba postupovať na základe vyššie uvedeného výkladu, a teda pri zápise do RPVS uvádzať ako verejného funkcionára aj osobu, ktorá vykonáva funkciu primátora mesta, resp. poslanca obecného zastupiteľstva?

Čítať celý článok


Možno manžela/-ku osoby, ktorá sa zapisuje do RPVS, považovať za konečného užívateľa výhod?

V zmysle ust. §6a ods. 1 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu“): „Konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod; medzi konečných užívateľov výhod patrí najmä: Ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo z inej jej činnosti.“ Podnik ako taký v zmysle ust. § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), pretože veci zahrnuté do podniku len jedného z manželov patria do jeho oddeleného vlastníctva. Avšak podľa právnej úpravy BSM, do tohto spoluvlastníctva patria príjmy z podnikania, keďže v zmysle ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“. V tomto prípade teda podnikajúci manžel ručí za záväzky z podnikania celým svojím majetkom, vrátane majetku ktorý patrí do BSM. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že manželka podnikateľa sa podieľa na hospodárskom zisku z podnikania, t.j. má právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo z inej jej činnosti.  

Na základe vyššie uvedeného, možno manžela, resp. manželku fyzickej osoby, resp. fyzickej osoby podnikateľa, ktorá sa zapisuje do RPVS, považovať za konečného užívateľa výhod fyzickej osoby, resp. fyzickej osoby podnikateľa, ktorá sa zapisuje do RPVS, pričom uvedený postup sa týka výlučne fyzických osôb, ktoré sú partnerom verejného sektora, nie však právnických osôb, ktoré sú partnerom verejného sektora (t.j. do registra sa nezapisujú ako konečný užívatelia výhod manželia, resp. manželky konečných užívateľov výhod u právnickej osoby, ktorá je partnerom verejného sektora)?

Čítať celý článok


Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov

Od 1. februára 2017 majú subjekty, ktoré prijímajú finančné prostriedky alebo majetok z verejných zdrojov nad zákonom stanovený limit, ako aj ďalšie zákonom určené osoby, povinnosť zapísať sa do novo zriadeného registra partnerov verejného sektora. Túto povinnosť zavádza zákon č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako zákon o registri partnerov verejného sektora). Zákon tieto subjekty označuje ako partnerov verejného sektora. Bez zápisu v registri nebude mať partner verejného sektora prístup k verejným zdrojom a nebude mať ani možnosť úspešne sa uchádzať o ich získanie. Zápis do registra partnerov verejného sektora ako i plnenie ďalších súvisiacich zákonných povinností však musí zabezpečiť tzv. oprávnená osoba. Oprávnenou osobou môže byť len advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor, daňový poradca, so sídlom alebo miestom podnikania v Slovenskej republike. Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o. so sídlom v Žiline ponúka slovenským i zahraničným osobám vysoko kvalitné, odborné a profesionálne služby v oblasti zápisu do registra partnerov verejného sektora a ďalších činností oprávnenej osoby. Viac informácií nájdete na  našej stránke.

Čítať celý článok


Kto je partnerom verejného sektora?

Partnerom verejného sektora je fyzická alebo právnická osoba, ktorá:

  1. prijíma finančné prostriedky alebo plnenie, ktorého predmetom je majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva od subjektu verejného sektora (napr. štátu, obce, z európskych fondov, zdravotnej poisťovne a ďalších),

  2. je žiadateľom príspevku poskytovanému z európskych štrukturálnych a investičných fondov,

  3. uzatvára akúkoľvek zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu ako výsledok verejného obstarávania,

  4. je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a má so zdravotnou poisťovňou uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

  5. má povinnosť zápisu v registri partnerov verejného sektora v zmysle osobitného právneho predpisu (napr. osoba, ktorá je držiteľom banského alebo geologického oprávnenia, je správcom výberu mýta a úhrady diaľničnej známky, je oprávnená podnikať v energetike, je zdravotnou poisťovňou atď.)

  6. nadobúda pohľadávku štátu, štátnemu fondu, verejnoprávnej inštitúcii, obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej zákonom,

  7. prijímateľom prostriedkov zo zdravotnej poisťovne,

  8. je subdodávateľom partnera verejného sektora.

Čítať celý článok


Aké povinnosti má partner verejného sektora?

Základnou povinnosťou partnera verejného sektora je zápis do registra, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a to minimálne po celú dobu trvania právneho vzťahu, z ktorého mu plynú verejné zdroje. Ďalej je povinný oprávnenej osobe poskytovať potrebnú súčinnosť, najmä jej poskytnúť správne, aktuálne a pravdivé údaje pre zápis do registra partnerov verejného sektora a vždy ohlásiť každú zmenu, ktorá môže mať vplyv na správnosť a aktuálnosť údajov zapísaných v registri ako, nakoľko spolu s oprávnenou osobou zodpovedá za správnosť zapísaných údajov v registri.

Čítať celý článok


Do kedy sa musí partner verejného sektora zaregistrovať?

Register partnerov verejného sektora je zriadený od 1. februára 2017. Partner verejného sektora, ktorý uzatvorí zmluvu so subjektom verejného sektora po 1. februári 2017, má povinnosť byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora najneskôr ku dňu uzatvorenia zmluvy, okrem prípadu ak sa jedná o osobu, ktorá:

  1. bola k 31. januáru 2017 zapísaná v zozname konečných užívateľov výhod podľa zákona o verejnom obstarávaní,

  2. je účastníkom zmluvy uzavretej pred 1. februárom 2017 a spĺňa podmienky na zápis do registra konečných užívateľov výhod,

  3. je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a spĺňa ďalšie podmienky pre zápis,

  4. je držiteľom banského alebo geologického oprávnenia ako zhotoviteľ geologických prác podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov,

  5. je správcom výberu mýta podľa § 12 ods. 2 zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a správcom výberu úhrady diaľničnej známky podľa § 8 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov,

  6. je oprávnená podnikať v energetike podľa § 6 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

  7. je zdravotnou poisťovňou, ktorej bolo vydané povolenie podľa osobitných predpisov účinných pred 1. februárom 2017,

Čítať celý článok


Ako postupovať ak som zapísaný v registri konečných užívateľov výhod?

Osoby zapísané v registri konečných užívateľov výhod podľa Zákona o verejnom obstarávaní sa považujú za partnerov verejného sektora zapísaných v registri partnerov verejného sektora, avšak sú povinné zabezpečiť overenie identifikácie konečného užívateľa výhod podľa zákona o registri partnerov verejného sektora a podanie návrhu na zápis na účely zosúladenia zapísaných údajov, najneskôr do 31. júla 2017. Nesplnenie tejto povinnosti je dôvodom na výmaz partnera verejného sektora z registra.

Čítať celý článok



Aké sankcie hrozia partnerovi verejného sektora za porušenie povinností?

Zákon o registri partnerov verejného sektora umožňuje uložiť partnerovi verejného sektora a jeho štatutárnemu orgánu alebo jeho členom, konečnému užívateľovi výhod a tiež oprávnenej osobe sankcie za neplnenie povinností v zmysle zákona, ktoré môžu byť peňažné a tiež môže rozhodnúť o výmaze partnera verejného sektora z registra, dôsledkom čoho môže byť zrušenie zmluvy so subjektom verejného sektora, v niektorých prípadoch až vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.

Čítať celý článok


Registrácia partnerov verejného sektora v praxi

Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o. Vám ponúka svoje služby pri registrácii partnerov verejného sektora. Do dnešného dňa sme do registra partnerov verejného sektora úspešne zapísali už viac ako 65 našich klientov!

Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o. poskytuje služby oprávnenej osoby súvisiace so zapisovaním partnerov verejného sektora do novovzniknutého registra už od prvého dňa vzniku registra. Začiatky registrácie sa niesli v duchu technických problémov: od nefunkčnej webovej stránky pre podávanie návrhov a chybových hlásení, cez problémy s prihlasovaním do systému, až po duplicitné odosielanie formulárov. Napriek týmto technickým problémov sa naša kancelária dnes môže pochváliť najvyšším počtom úspešne zapísaných subjektov do registra partnerov verejného sektora.

Sme lídrom na trhu v poskytovaní vysoko kvalitných, odborných a profesionálnych služieb a poradenstva pri zápise do registra partnerov verejného sektora. Ovládame nielen teóriu, ale aj prax. Nemáme len teoretické znalosti, máme aj praktické skúsenosti. Naše služby Vám ponúkame v slovenskom, anglickom aj nemeckom jazyku. Všetko toto radi využijeme v prospech Vás alebo Vašej spoločnosti. Ku každému klientovi pristupujeme individuálne a preto sme schopní reagovať na akékoľvek potreby a osobitné požiadavky našich klientov. V prípade, že máte záujem o naše služby alebo sa chcete dozvedieť viac, neváhajte nás kontaktovať. Radi zodpovieme všetky Vaše otázky.

Čítať celý článok


Ako postupovať v prípade, že dôjde k zmene údajov uvedených vo verifikačnom dokumente, avšak nedôjde k zmene zapísaných údajov (napr. zmena v riadiacej alebo vlastníckej štruktúre partnera verejného sektora)?

V zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona o RPVS: „Za správnosť údajov zapísaných v registri, identifikáciu konečného užívateľa výhod a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod zodpovedá partner verejného sektora a oprávnená osoba zapísaná v registri.“, pričom v zmysle ust. § 4 ods. 2 a ods. 3 zapisovanými údajmi sú: v prípade fyzickej osoby meno a priezvisko, bydlisko alebo miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, inak dátum narodenia, zoznam konečných užívateľov výhod, údaje o oprávnenej osobe, a v prípade právnickej osoby názov alebo obchodné meno, sídlo, právna forma, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, zoznam konečných užívateľov výhod, zoznam verejných funkcionárov vykonávajúcich funkciu v Slovenskej republike, ktorí sú súčasťou vlastníckej štruktúry alebo riadiacej štruktúry partnera verejného sektora, údaje o oprávnenej osobe. Ďalej v zmysle ust. § 11 ods. 5 zákona o RPVS: „Identifikácia konečného užívateľa výhod a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod sa preukazuje verifikačným dokumentom, v ktorom oprávnená osoba:

a) odôvodní, na základe akých informácií postupom podľa odseku 4 identifikovala konečného užívateľa výhod alebo overila identifikáciu konečného užívateľa výhod,

b) uvedie vlastnícku štruktúru a riadiacu štruktúru partnera verejného sektora, ak je ním právnická osoba,

c) uvedie údaje podľa § 4 ods. 3 písm. f), ak o nich má alebo mohla mať vedomosť vrátane označenia verejnej funkcie,

d) v prípade partnera verejného sektora podľa § 4 ods. 4 preukáže, že podmienky na zápis vrcholného manažmentu do registra sú splnené,

e) vyhlási, že skutočnosti uvedené vo verifikačnom dokumente zodpovedajú ňou skutočne zistenému stavu.

STANOVISKO MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR:

Účelom ZRPVS je uvádzať plné a pravdivé údaje o konečnom užívateľovi výhod. Pokiaľ sa údaje o konečnom užívateľovi výhod nemenia, treba verifikačný dokument v zmysle ZRPVS prikladať. 

Čítať celý článok


Zápis poľnohospodárskych subjektov do registra partnerov verejného sektora

Ste poľnohospodárskym subjektom?

Poľnohospodárskym subjektom je každá právnická alebo fyzická osoba podnikajúca v oblasti poľnohospodárstva. Najčastejšie ide o právnu formu družstiev, no v zásade môže ísť o akúkoľvek obchodnú spoločnosť, príp. fyzickú osobu-podnikateľa.

 

Prijímate peniaze od PPA - poľnohospodárskej platobnej agentúry v segmente poľnohospodárstva?

Potom sa aj Vás týka povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora, ktorý bol zriadený od 1. februára 2017 na základe zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Registrácia v registri partnerov verejného sektora je jednou z podmienok pre získanie peňazí od poľnohospodárskej platobnej agentúry.

 

Ako postupovať?

Partner verejného sektora sa do registra partnerov verejného sektora nezapisuje sám, registráciu zabezpečuje v zmysle zákona tzv. oprávnená osoba (advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor alebo daňový poradca so sídlom alebo miestom podnikania na území SR). Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o. Vám ponúka svoje služby oprávnenej osoby. Zabezpečíme pre Vás kompletný servis – od poradenstva, cez zápis do registra až po ďalšie služby súvisiace s overovaním identifikácie konečného užívateľa výhod a zápisu zmien do registra. V prípade záujmu nás neváhajte kontaktovať!

Čítať celý článok


Zápis poskytovateľov lekárenskej starostlivosti do registra partnerov verejného sektora

Dňa 1. februára 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o RPVS“). Účelom zákona o RPVS je zavedenie registra partnerov verejného sektora, ako aj úprava s tým súvisiacich otázok s cieľom legislatívne vymedziť požiadavky na subjekty, s ktorými vstupuje štát, resp. subjekty verejného práva do právnych vzťahov, resp. v rámci ktorých tretia osoba prijíma akékoľvek plnenie vrátane predaja majetku štátu. V zmysle ustanovenia § 2 zákona o RPVS sa za partnera verejného sektora považuje okrem iných v tomto ustanovení uvedených subjektov aj fyzická alebo právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy a ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má so zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) sa za jednu z foriem poskytovania zdravotnej starostlivosti považuje aj lekárenská starostlivosť. Z uvedeného vyplýva, že poskytovatelia lekárenskej starostlivosti, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou majú povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora. Povinnosť byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora sa však týka len tých poskytovateľov lekárenskej starostlivosti, ktorým majú byť jednorazovo poskytnuté finančné prostriedky prevyšujúce sumu 100 000 eur alebo v úhrne prevyšujúce sumu 250 000 eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie. Zákon o RPVS ďalej hovorí, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a teda aj poskytovateľ lekárenskej starostlivosti, ktorý spĺňa vyššie uvedené zákonné podmienky  je povinný zabezpečiť svoj zápis do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla 2017.

 

Na základe vyššie uvedeného, je za partnera verejného sektora považovaný akýkoľvek poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo len poskytovateľ zdravotnej starostlivosti spĺňajúci finančné limity podľa zákona o RPVS?

Čo sa týka finančných limitov, vzťahujú sa tieto na všetky zmluvy od zdravotných poisťovní v úhrne alebo na každú jednotlivú zmluvu so zdravotnou poisťovňou?

V prípade, že je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zároveň subjektom verejnej správy, je tento poskytovateľ považovaný za partnera verejného sektora, aj napriek tomu, čo je uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o RPVS?

STANOVISKO MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR:

Partnera verejného sektora charakterizujú viaceré znaky. Tak, ako pri ostatných subjektoch, ktoré spĺňajú znaky nadobúdania verejných zdrojov podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZRPVS, aj subjekt uvedený v bode 4 tohto ustanovenia - teda poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, musí nadobúdať na základe zmluvy so zdravotnom poisťovňou plnenia, ktoré sú nad limity zvedené v ZRPVS.

Finančné limity sa vzťahujú na každú jednotlivú zmluvu so zdravotnou poisťovňou samostatne. Ide o rovnaký režim, ako v prípade iných partnerov verejného sektora, kde sa tiež posudzuje na účely naplnenia finančných limitov vždy každá zmluva samostatne. 

V prípade, ak je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zároveň subjektom verejnej správy, má povinnosť zápisu do registra z dôvodu, že máme za to, že v tomto prípade sa prednostne uplatní prísnejší režim a teda prednosť bude mať jeho postavenie partnera verejného sektora pred postavením subjektu verejnej správy. Uvedené stanovisko sa nachádza aj v časti "FAQ" ohľadne ZRPVS na webovom dísle ministerstva spravodlivosti. 

Čítať celý článok


Ako postupovať v prípade, že vo vlastníckej štruktúre partnera verejného sektora je aj subjekt verejnej správy iného štátu? Kto bude považovaný za konečného užívateľa výhod v prípade, že jediným subjektom, spĺňajúcim kritériá uvedené v §6a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu je tento subjekt?

Domnievame sa, že ak sa jedná o subjekt verejnej správy a teda subjekt, ktorý ako taký neprodukuje zisk, nemožno určiť žiadnu fyzickú osobu, ktorá by spĺňala kritériá uvedené v §6a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Vo vyššie uvedenom prípade by sa teda za konečných užívateľov výhod mali považovať osoby podľa §6a ods. 2 zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu, t.j. členovia vrcholového manažmentu partnera verejného sektora.

STANOVISKO MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR:

V tomto prípade ZRPVS nepozná výnimku, resp. odlišný režim určovania konečného užívateľa výhod. Aj pri subjektoch, ktoré sú "subjektami verejnej správy iného štátu" je potrebné preveriť, či v rámci tohto subjektu niet fyzickej osoby, ktoré by požívala prostredníctvom účasti subjektu verejnej správy na partnerovi verejného sektora určitý hospodársky prospech. Samozrejme predpokladáme, že vo väčšine prípadov nebude skutočne možné fyzickú osobu podľa § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. určiť a teda ako konečný užívateľ výhod sa zapíše vrholový manažment subjektu verejnej správy. 

Čítať celý článok


Do akej miery je oprávnená osoba povinná skúmať ekonomickú situáciu partnera verejného sektora?

Je postačujúce, ak oprávnená osoba vychádza z údajov uvedených v účtovnej závierke a skúma predovšetkým fakt, či partner verejného sektora vo svojom účtovníctve neúčtuje nedaňové výdavky (t.j. či zisk partnera verejného sektora nie je vyvádzaný iným spôsobom, ako prostredníctvom daňových výdavkov)? Vychádzame z predpokladu, že daňové plnenia je povinný skúmať správca dane. Zároveň, z ustanovení zákona o RPVS žiadna konkrétna povinnosť týkajúca sa povinností skúmať ekonomický stav partnera verejného sektora pre oprávnenú osobu nevyplýva. 

 

STANOVISKO MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR:

Vo vzťahu k rozsahu zisťovania údajov o partnerovi verejného sektora možno konštatovať, že ZRPVS rozsah týchto údajov udáva korektívom „konania s odbornou starostlivosťou". Podľa definície odbornej starostlivosti, ak oprávnená osoba určitý okruh údajov vie a môže zistiť, vyžaduje sa od nej, aby preverila a vyhodnotila aj tieto údaje. Rozsah zisťovania údajov ZRPVS neuvádza ani z toho dôvodu, že činnosť oprávnenej osoby môžu vykonávať rôzne subjekty - okrem advokátov sú to notári, banky, audítori či daňoví poradcovia. Rozsah a obsah zisťovaných údajov je pri každej z týchto oprávnených osôb odlišný.

Podľa nášho názoru je tiež vhodné, aby si určitý postup konania s odbornou starostlivosťou pri určovaní konečného užívateľa výhod vypracovali v spolupráci so svojimi komorami samotné oprávnené osoby tak, ako to urobila napríklad Slovenská komora audítorov.

Dôkazné bremeno preukazovania odbornej starostlivosti vo vzťahu k možnosti odhalenia skutočností vedúcich k správnemu určeniu konečného užívateľa výhod oprávnená osoba znáša v tzv. "konaní o kvalifikovanom podnete". Pokiaľ preukáže, že tieto údaje nevedela a nemohla zistiť, nehrozí jej žiadna sankcia ktorú zákon predvída. 

 

Čítať celý článok


V zmysle ust. § 2 ods. 4 písm. d): „Partnerom verejného sektora nie je ani iný štát a jeho orgány.“ Je možné podľa vyššie uvedeného ustanovenia postupovať aj v prípade zahraničného subjektu založeného zvláštnym zákonom za účelom plnenia verejnej služby, t.j. verejnoprávnej inštitúcie?

Pri určení, koho možno považovať za subjekt verejnej správy iného štátu na účely aplikácie výnimky z povinnosti zápisu do registra, treba vychádzať zo slovenskej právnej úpravy. Pokiaľ sa za účasť verejnej správy v podmienkach SR považujú aj verejnoprávne inštitúcie, recipročne aj v rámci iných štátov tieto považujeme za subjekty verejnej správy. Verejnoprávne inštitúcie sú v zmysle právnej teórie charakterizované ako združenia osôb konštituované na základe právneho predpisu, pričom účelom týchto subjektov je poskytovanie verejných služieb. Za verejnoprospešnú inštitúciu sa v podmienkach SR považuje napr. Rozhlas a televízia Slovenska. Verejnoprávne inštitúcie sú v rámci SR rovnako vedené v zozname subjektov verejnej správy, ktorý vedie Štatistický úrad SR. Aj to je argument, prečo tieto subjekty sú podľa nášho názoru (okrem subjektov štátnej správy či samosprávy) považované za verejný sektor iného štátu požívajúci výnimku z povinnosti zápisu podľa § 2 ods. 4 písm. d) ZRPVS. 

Čítať celý článok


Ako má oprávnená osoba postupovať pri overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod?

Je postačujúce, ak oprávnená osoba preverí, či nedošlo k zmene údajov zapísaných v registri a v prípade, že k zmene nedošlo, uvedené potvrdí aj čestným vyhlásením zo strany partnera verejného sektora? V takom prípade sa domnievame, že nie je potrebné vyžadovať pre overenie identifikácie konečného užívateľa výhod ďalšie dokumenty (to znamená napr. opätovne vyžadovať aktuálne znenie spoločenskej zmluvy, resp. zakladateľskej listiny za predpokladu, že k žiadnym zmenám v spoločenskej zmluve, resp. zakladateľskej listine nedošlo).

STANOVISKO MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR:

Postup pri overení identifikácie konečného užívateľa výhod je vecou oprávnenej osoby. Podľa nášho názoru však nie je postačujúce najmä s ohľadom na povinnosť  konať s odbornou starostlivosťou, aby si oprávnená osoba na preukázanie toho, že údaje o zapísanom konečnom užívateľovi výhod sa nezmenili, vyžiadala len jednoduché čestné vyhlásenie od partnera verejného sektora. Inak povedané v prípade, ak nastanú verifikačné udalosti podľa § 11 ods. 2 ZRPVS, musí oprávnená osoba pri overení identifikácie konať s rovnakou mierou odbornej starostlivosti, ako pri prvozápise partnera verejného sektora. V opačnom prpade sa môže stať, že v rámci konania o kvalifikovanom podnete neunesie dôkazné bremeno konania s odbornou starostlivosťou. 

Čítať celý článok


Je možné overenie identifikácie konečného užívateľa výhod vykonať aj v iných prípadoch, resp. kedykoľvek počas roka, aby tak bola zaistená aktuálnosť údajov zapísaných v registri?

Pri overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod v súčasnosti systém elektronických služieb RPVS ponúka výber len z troch možností, resp. dôvodov, pre ktoré sa identifikácia konečného užívateľa výhod uskutočňuje (podľa § 11 ods. 2 písm. c), d) a e)), a to:

- k 31. decembru kalendárneho roka,

- v súvislosti s uzatvorením zmluvy alebo jej zmenou,

- v súvislosti s plnením zo zmluvy.

STANOVISKO MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR:

ZRPVS pozná taxatívne vymedzené verifikačné udalosti a nepripúšťa možnosť overiť identifikáciu "dobrovoľne", teda v prípade, ak tieto verifikačné udalosti nenastali. Preto nemožno akceptovať uvedenú požiadavku na zmenu formulára a doplnenie dôvodu overenia identifikácie konečného užívania výhod. 

Čítať celý článok


V zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona o RPVS: „Do registra možno zapísať postupom a za podmienok podľa tohto zákona aj osobu, ktorá nie je partnerom verejného sektora, ak o to požiada.“ Pre ktoré praktické prípady je inštitút „dobrovoľného zápisu“ v zmysle vyššie uvedeného určený? Ako je v bežnej praxi možné zistiť, že osoba, zapísaná v RPVS, postupovala podľa § 17 ods. 1 zákona o RPVS (a teda nie je partnerom verejného sektora)? Ako postupovať v prípade, že sa osoba zapísala postupom podľa § 17 ods. 1 zákona o RPVS, a teda v čase zápisu nebola partnerom verejného sektora, avšak neskôr sa ním stala? Je potrebné (s ohľadom na § 17 ods. 2 zákona o RPVS) o tom registrový súd informovať a zápis zmeniť? Ak áno, akým spôsobom?

V praxi sa vyskytujú prípady, kedy podnikateľ predpokladá, že vstúpi do viacerých verejných obstarávaní, kde hodnota zakázky presahuje limity uvedené v ZRPVS, pričom tento subjekt očakáva, že aspoň v rámci jedného z týchto obstarávaní by sa mohol stať úspešným uchádzačom. Keďže následne, najneskôr pred podpisom zmluvy, subjekt musí byť v registri zapísaný, chce si splniť svoju povinnosť s dostatočným časovým predstihom. ZRPVS napriek tomu povinnosť zápisu od súťažiteľov nevyžaduje, tá sa vyžaduje najneskôr v momente pred uzatvorením zmluvy. 

ZRPVS nevyžaduje, aby subjekt oznámil registrujúcemu orgánu, že sa z dobrovoľne zapísaného subjektu "zmenil" na partnera verejného sektora. Ustanovenia ZRPVS sa vzťahujú rovnako na partnera verejného sektora ako na dobrovoľne zapísaný subjekt s výnimkou sankcií, ktoré dobrovoľne zapísanému subjektu byť uložené nemôžu. Pokiaľ súd bude rozhodovať o porušení povinností zo ZRPVS, musí sa zaoberať aj otázkou, či subjekt bol zapísaný dobrovoľne a teda sankciu za pochybenie neuloží, alebo či subekt spĺňa podmienky uvedené v ZRPVS a je teda partnerom verejného sektora. 

Čítať celý článok


Je fyzická osoba ktorá má aplikovať §6a ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu konečným užívateľom výhod?

Podľa nášho názoru, pokiaľ existujú dve alebo viaceré osoby, ktoré majú právo spoločne vymenovať alebo inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán, avšak samostatne toto právo nevie žiadna z nich realizovať - napr. nemá podiel na hlasovacích práva vo výške viac ako 50%, pri potrebe rozhodovania nadpolovičnou väčšinou, nie je takáto osoba konečným užívateľom výhod. Ak napríklad štatutárny orgán menujú štyri osoby s podlieom na hlasovacích právach vo váške 25%, žiadna z uvedených osôb nie je konečným užívateľom výhod, nakoľko žiadna sama nevie toto právo realizovať. V tomto prípade treba pri identifikácií konečného užívateľa výhod vychádzať predovšetkým z predvetia ustanovenia § 6a ods 1. zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a teda za konečného užívateľa výhod považovať tú fyzickú osobu, ktorá "skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu - podnikateľa alebo združenie majetku...". 

Nad rámec je tiež potrebné podotknúť, využijúc spomínaný príklad, že v prípade štyroch osôb s podielom na hlasovacích právach vo váške 25%, ak tri z týchto osôb konajú spoločne (hlasujú spoločne) a uvedenú skutočnosť oprávnená osoba preukáže, zapíšu sa všetky trieto osoby ako koneční užívatelia výhod podľa ustanovenia § 6a ods. 3 zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. 

Čítať celý článok


Myslí sa pod pojmom „konanie v zhode“ konanie podľa § 66b Obchodného zákonníka? Aké konanie sa myslí pod pojmom „konanie spoločným postupom“? Aké spôsoby konania možno pod uvedený pojem subsumovať?

V zmysle ust. §6a ods. 3 zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu: „Konečným užívateľom výhod je aj fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa kritériá podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c) druhého a štvrtého bodu, avšak spoločne s inou osobou konajúcou s ňou v zhode alebo spoločným postupom spĺňa aspoň niektoré z týchto kritérií.“

Termín „konanie spoločným postupom“ nepoužíva žiadny právny predpis.

STANOVISKO MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR:

Konaním v zhode sa rozumie konanie podľa § 66b Obchodného zákonníka. Konaním spoločným postupom sa rozumie konanie osôb, ktoré síce samostatne nespĺňajú kritériá pre konečného užívateľa výhod uvedené v § 6a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z., avšak na základe napr. dohody alebo zmluvy o spoločnom postupe majú tieto fyzické osoby (podnikateľa) v rozsahu ako fyzická osoba, ktorá kritériá pre konečného užívateľa výhod uvedené v § 6 a ods. 1 spĺňa. Takýto spoločný postup dvoch alebo viacerých fyzických osôb má teda také účinky, akoby išlo o jednu fyzickú osobu konečného užívateľa výhod podľa § 6a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. Uvedená situácia nastáva v prípade, ak napr. šesť fyzických osôb jednotlivo nespĺňajú kritériá konečného užívateľa výhod, avšak za podmienky existencie dohody o ich spoločnom postupe, vykonáva svoje hlasovacie právo v tejto právnickej osobe dohodnutým spôsoom, pričom celkový podiel týchto šiestich fyzických osôb (súčet všetkých ich priamych alebo nepriamych podielov) na hlasovacích právach v danej právnickej osobe je najmenej 25%. Predmetná právnická osoba teda do registra zapíše aj týchto šesť fyzických osôb. Výklad konania spoločným postupom opätovne vychádza zo stanoviska Úradu pre verejné obstarávania, po zohľadnení zmeny v právnej úprave spoločne konajúcich osôb oproti definícií, ktorú obsahoval zákon o verejnom obstarávaní, ktorý limitoval počet spoločnej konajúcich osôb počtom desať. § 6a ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. počet spoločne konajúcich osôb nelimituje. 

Čítať celý článok


Je oprávnená osoba povinná predkladať registrovému súdu aj akékoľvek a všetky dodatky k Dohode o plnení povinností oprávnenej osoby uzatvorenej medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora?

V zmysle § 5 ods. 3 zákona o RPVS: „Ak sa návrh na zápis týka konečného užívateľa výhod, prílohou k návrhu na zápis je verifikačný dokument. Ak sa návrh na zápis týka oprávnenej osoby, prílohou k návrhu na zápis je vyhlásenie oprávnenej osoby, že nemá vzťah k partnerovi verejného sektora podľa § 19, a písomná dohoda o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora.“

STANOVISKO MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR:

Register partnerov verejného sektora nie je nastavený tak, aby bolo možné predkladať (resp. znova nahrať) dohodu o výkone činnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora, pokiaľ sa oprávnená osoba partnera nezmení. Pokiaľ bola dohoda platná v čase jej uzatvorenia a tvorila podklad pre zápis partnera verejného sektora do registra, nie je podľa nášho názoru zákonný dôvod ani povinnosť zasielať akoukoľvek formou zmeny či dodatky tejto dohody registrujúcemu orgánu. 

Čítať celý článok


Ako v praxi postupovať, ak dôjde k zmene zapísaných údajov o oprávnenej osobe (napr. zmena obchodného mena)?

V zmysle § 4 ods. 2 písm. e) bod 2, resp. ods. 3 písm. g) zákona o RPVS: „O fyzickej/právnickej osobe, ktorá je partnerom verejného sektora, sa do registra zapisuje: údaje o oprávnenej osobe v rozsahu názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu.“

Je potrebné vyhotovovať všetku dokumentáciu, potrebnú pre zápis do RPVS (najmä dohodu o plnení povinností oprávnenej, verifikačný dokument, vyhlásenie oprávnenej osoby) opätovne, s uvedením nových/zmenených údajov o oprávnenej osobe (napr. nové obchodné meno)?

STANOVISKO MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR:

V tomto prípade, rovnako ako pri zmene v riadiacej či vlastnícke štruktúre partnera verejného sektora, netreba tieto údaje osobitne v registri partnerov verejného sektora meniť. Pri prijímaní ZRPVS sa totiž predpokladalo dosiahnutie tzv. prepojenia registrov s jedným, referenčným registrom - registrom právnických osôib na základeho ktorého by k prenosu zmenených údajov do ostatných registrov došlo automaticky. Pokiaľ toto prepojenie nie je uskutočnené, nemožno od oprávnených osôb požadovať, aby plnili túto povinnosť, nakoľko by islo o povinnosť "nad rámec zákona". Technicky je možné zvedené zmeny vykonať prostredníctvom elektronickej služby "zmena partnera verejného sektora", avšak v takom prípade nie je vhodné ani potrebné pripájať nové vyhotovené dokumenty, zmenené údaje obsahujú (teda novú dohodu, vyhlásenie či verifikačný dokument). 

Čítať celý článok


Je v prípade overovania identifikácie konečného užívateľa výhod k 31. decembru kalendárneho roka potrebné vyhotovovať nový verifikačný dokument?

V zmysle § 11 ods. 2 písm. c) zákona o RPVS: „Oprávnená osoba je povinná identifikovať konečného užívateľa výhod pri prvom zápise do registra a následne overovať identifikáciu konečného užívateľa výhod k 31. decembru kalendárneho roka.“

Akým spôsobom je možné priložiť tento nový verifikačný dokument?

STANOVISKO MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR:

V prípade overenia identifikácie konečného užívateľa výhod, ktorého výsledkom je zistenie, že konečný užívateľ výhod sa nezmenl, oprávnená osoba zasiela súdu len jednoduché "oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod". Pokiaľ však v rámci procesu overenia oprávnená osoba zistí, že k zmene konečného užívateľa výhod doľlo, vyvolá zmenové konanie, v rámci ktorého je verifikačný dokument potrebné priložiť. 

Čítať celý článok

Go to top of page