Komplexné služby a poradenstvo pre partnera verejného sektora

Partner verejného sektora

Go to top of page

Zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra

Ešte v roku 2016 Národná rada Slovenskej republiky odsúhlasila nový tzv. protischránkový zákon. Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len „zákon o registri partnerov“) nadobudol účinnosť spolu so zákonom o upomínacom konaní 1.februára 2017.

Primárnym účelom tohto zákona bolo zriadenie registra partnerov verejného sektora (ďalej len „RPVS“), prostredníctvom ktorého možno zistiť, kto je tzv. konečným užívateľom výhod subjektu, ktorý sa zapisuje do RPVS. Do RPVS sa zapisujú subjekty, ktoré obchodujú so štátom, subdodávatelia takýchto subjektov či subjekty, ktoré čerpajú od štátu finančné prostriedky v rôznych formách, napr. v podobe dotácii alebo európskych štrukturálnych a investičných fondov. Zjednodušene povedané, jedná sa teda o subjekty, ktoré prichádzajú do styku s finančnými prostriedkami z verejných zdrojov. Minimálna výška týchto finančných prostriedkov je zákonom stanovená na sumu prevyšujúcu 100 000 Eur (jednorazové plnenie) alebo v úhrne prevyšujúcu 250 000 Eur v kalendárnom roku (opakujúce sa plnenie). Všetky subjekty, ktoré čerpajú finančné prostriedky z verejných zdrojov alebo sa o tieto finančné prostriedky uchádzajú, musia prostredníctvom RPVS zverejniť svoju vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.

Zákon o registri partnerov ako taký neobsahuje legálnu definíciu pojmu „konečný užívateľ výhod“, avšak ustanovenie § 2 ods. 1 písm. c) odkazuje na osobitný predpis. Týmto právnym predpisom je zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o legalizácii príjmov z trestnej činnosti“). Podľa § 6a ods. 1 prvej vety pred bodkočiarkou spomínaného zákona je konečným užívateľom výhod každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod. Laicky povedané, konečným užívateľom výhod konkrétneho subjektu sa rozumie fyzická osoba, ktorá má zákonom stanovený podiel na základnom imaní, zisku alebo hlasovacích právach u tohto subjektu, prípadne ktorá tento subjekt inak ovláda. Bolo by veľmi ťažké – v horšom prípade nemožné – odhaliť, kto je konečným užívateľom výhod, ak by RPVS neexistoval.

 

V roku 2018 nastáva opäť ďalšia – podľa nášho názoru zásadná – zmena na poli zisťovania konečného užívateľa výhod. Parlament schválil dňa 1. februára 2018 vládny návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon o legalizácii príjmov z trestnej činnosti a niektoré ďalšie zákony. Hlavným cieľom predloženého návrhu je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2015/849 zo dňa 20. mája 2015 (ďalej len „IV. AML Smernica“). Zmyslom tejto smernice je okrem iného aj zamedziť využívaniu finančného systému na pranie špinavých peňazí.

 

Jedným z novelizovaných zákonov je aj zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Za § 2 ods. 2 sa vkladá nový odsek 3 (súčasné odseky 3 až 8 sa po nadobudnutí účinnosti novely očíslujú číslami 4 až 9). Znenie novo vloženého odseku je nasledovné:

Do obchodného registra sa pri právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo rovnocenných medzinárodných noriem, zapisujú aj identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátna príslušnosť a druh a číslo dokladu totožnosti a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu. Zápis podľa prvej vety nenahrádza povinnosť vykonať zápis konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora do registra podľa osobitného predpisu.“

V ustanovení sa pojem konečný užívateľ výhod rozumie v zmysle § 6a zákona o legalizácií príjmov z trestnej činnosti a osobitným predpisom v poslednej vete in fine sa rozumie zákon o registri partnerov.

Vzhľadom k novo zapisovanému údaju do obchodného registra sa upravujú aj pravidlá pre podanie návrhu na zápis do obchodného registra, kedy sa do § 5 ods. 2 zákona o obchodnom registri za prvú vetu vkladá nová druhá veta. Znenie novelizovaného odseku bude nasledovné:

„Návrh na zápis sa podáva na tlačive ustanovenom osobitným predpisom a musí byť doložený listinami, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať, a listinami, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa tohto zákona preveriť. Údaje o konečnom užívateľovi výhod podľa § 2 ods. 3 sa uvádzajú na tlačive ustanovenom osobitným predpisom a nedokladajú sa listinami podľa prvej vety. Ak navrhovateľ uvádza v návrhu na prvý zápis viacero predmetov podnikania alebo činností, uvedie na prvom mieste ten predmet podnikania alebo tú činnosť, ktorú považuje za hlavnú.“

Údaje o konečnom užívateľovi výhod zapisované do obchodného registra sa nezverejňujú, čím sa novelizuje aj ustanovenie § 10 ods. 5 zákona o obchodnom registri, ktoré pojednáva o nezverejňovaní rodného čísla fyzickej osoby ako údaju zapisovaného do obchodného registra.

Z uvedeného vyplýva, že pri zapisovaní právnických osôb do obchodného registra sa bude zapisovať ďalší údaj, a to údaje o konečnom užívateľovi výhod za podmienok a v zmysle citovaného ustanovenia a zákona o legalizácii príjmov z trestnej činnosti. De facto tak budú paralelne fungovať oba registre – obchodný register a RPVS, pričom oba budú evidovať údaje o konečnom užívateľovi výhod.

Dôvodová správa k novelizačnému zákonu uvádza, že touto novelou sa vytvárajú podmienky pre právne premostenie zdrojových registrov a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci za účelom transparentnosti vlastníctva právnických osôb a uchovávania informácií o konečnom užívateľovi výhod v centrálnom registri tak, ako to vyžaduje IV. AML Smernica.

 

Novela zákona nadobúda účinnosť už 15. marca 2018, avšak čl. VII, ktorý sa týka zapisovania údajov o konečnom užívateľovi pri právnických osobách do obchodného registra, nadobudne účinnosť až 1. novembra 2018. Na záver je potrebné uviesť, že právnické osoby uvedené v novelizovanom § 2 ods. 3 zákona o obchodnom registri zapísané do tohto registra do 31. októbra 2018, sú povinné podať návrh na zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do konca roka 2019.

 

Podľa nášho názoru by bolo vhodné oba registre (register partnerov verejného sektora a obchodný register) prepojiť, a to tak, aby u subjektov, ktoré sú už v RPVS zapísané (a

u ktorých už teda bol zistený konečný užívateľ výhod), bola informácia o konečnom užívateľovi výhod automaticky prenesená aj do obchodného registra. Dalo by sa tak predísť nielen administratívnej záťaži obchodného registra, navyše by takýmto prepojením registrov došlo aj k úspore nákladov na zisťovanie a zápis konečného užívateľa výhod, keďže by postačoval zápis do RPVS.

Go to top of page

Rozumie sa finančným limitom „v úhrne 250 000 eur“ podľa zákona o RPVS plnenie na základe jednej alebo viacerých zmlúv?

V zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona o RPVS: „Partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého, tretieho, štvrtého, šiesteho a siedmeho bodu nie je ten, komu majú byť jednorazovo poskytnuté finančné prostriedky neprevyšujúce sumu 100 000 eur alebo v úhrne neprevyšujúce sumu 250 000 eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie; to neplatí, ak výšku štátnej pomoci alebo investičnej pomoci nemožno v čase zápisu do registra určiť.“

Rozumie sa finančným limitom „v úhrne 250 000 eur“ podľa vyššie uvedeného plnenie na základe jednej alebo viacerých zmlúv?

STANOVISKO MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR:

Slovami „v úhrne" rozumieme plnenie, ktoré po sčítaní v rámci kalendárneho roka na základe jednej zmluvy prekročí sumu 250 000 eur. Teda posudzuje sa opätovne každá jednotlivá zmluva samostatne.

test

Go to top of page

Čo sa rozumie pod pojmom „hospodársky prospech“ v zmysle zákona o RVPS?

Čo sa rozumie pod pojmom „hospodársky prospech“ v zmysle zákona o RVPS?

V zákone o RPVS, ako aj v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu sa používa pojem „hospodársky prospech“. Čo sa rozumie pod pojmom „hospodársky prospech“? Tento pojem nie je definovaný ani v jednom z uvedených zákonov a nie je používaný ani definovaný ani v žiadnom inom právnom predpise. Rozumie sa pod týmto pojmom výnos z podnikania alebo čistý zisk (chápaný ako rozdiel medzi výnosmi z podnikania a nákladmi z podnikania)?

STANOVISKO MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR:

V prípade pojmu „hospodársky prospech" ministerstvo spravodlivosti vychádza z výkladu obsiahnutého vo výkladovom stanovisku Úradu pre verejného obstarávanie č. 1/2016, ktoré sa týka definície konečného užívateľa výhod, nakoľko definíciu konečného užívateľa výhod, vrátane pojmu hospodársky prospech, poznala i predchádzajúca právna úprava. Podľa tohto stanoviska je hospodárskym prospechom právo na plnenie vo forme časti z obratu (z podnikania alebo inej podobnej činnosti) právnickej osoby alebo fyzickej osoby (podnikateľa), a to najmenej vo výške 25 %. Súčasne však musí byť splnená aj druhá podmienka a to, že uvedené plnenie by táto fyzická osoba nezískala (resp. by nemohla získať) za trhových podmienok. To znamená, že ak fyzická osoba (priamo alebo nepriamo) získala od podnikateľa najmenej 25 % z jeho obratu bez toho, aby za to poskytla primerané protiplnenia (napr. dodala tovary alebo služby), musí sa táto fyzická osoba považovať za konečného užívateľa výhod. Za primerané protiplnenie sa považuje protiplnenie, ktorého hodnota sa nachádzala v bežnom rozpätí porovnateľných plnení dostupných na trhu v čase, keď uvedený nárok vznikol. O primerané protiplnenie nejde najmä v prípade, ak je medzi prijatým plnením a hodnotou protiplnenia zjavný ekonomický nepomer. Za zjavný ekonomický nepomer sa považujú najmä prípady, ak je hodnota protiplnenia o viac ako polovicu nižšia ako hodnota prijatého plnenia.

Go to top of page

Možno osobu, ktorá vykonáva funkciu primátora mesta, resp. poslanca obecného zastupiteľstva, považovať pre účely zápisu do RPVS za verejného funkcionára?

V zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. d) zákona o RPVS: „O fyzickej osobe, ktorá je partnerom verejného sektora, sa do registra zapisuje zoznam konečných užívateľov výhod v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, štátna príslušnosť a údaj, či konečný užívateľ výhod je verejným funkcionárom vykonávajúcim funkciu v Slovenskej republike.“ V zmysle ust. § 4 ods. 3 písm. f) zákona o RPVS: „O právnickej osobe, ktorá je partnerom verejného sektora, sa do registra zapisuje zoznam verejných funkcionárov vykonávajúcich funkciu v Slovenskej republike, ktorí sú súčasťou vlastníckej štruktúry alebo riadiacej štruktúry partnera verejného sektora.“ Zákon o RPVS pritom vo vyššie uvedených ustanoveniach odkazuje na ust. čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov“). 

Keďže podľa dôvodovej správy k zákonu o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov: „Návrh ústavného zákona sa vzťahuje aj na predstaviteľov územnej samosprávy, a to na starostov obcí (primátorov miest), poslancov mestských zastupiteľstiev, na predsedov vyšších územných celkov a poslancov ich zastupiteľstiev.“ zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sa vzťahuje aj na primátorov miest, aj keď títo nie sú v zákone taxatívne vymedzený, aplikáciou extenzívneho výkladu možno per analogiam za verejných funkcionárov považovať nielen poslancov mestských zastupiteľstiev a poslancov zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave a v Košiciach, ale aj poslancov obecných zastupiteľstiev (aj keď títo nie sú v zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov taxatívne vymedzený).

Môže oprávnená osoba postupovať na základe vyššie uvedeného výkladu, a teda pri zápise do RPVS uvádzať ako verejného funkcionára aj osobu, ktorá vykonáva funkciu primátora mesta, resp. poslanca obecného zastupiteľstva?

STANOVISKO MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR:

Podľa viackrát poskytovaného výkladového stanoviska ministerstva spravodlivosti je potrebné z hľadiska právnej istoty považovať za verejných funkcionárov na účely zákona o registri partnerov verejného sektora len osoby, ktoré sú taxatívne vymenované v čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. Teda, ako verejný funkcionár sa do registra nezapisuje primátor mesta ani poslanec obecného zastupiteľstva. V prípade taxatívneho výpočtu osôb uvedených v čl. 2 ods. 1 tohto ústavného zákona nie je vhodné zaujať extenzívny výklad zákona a tým podriadiť pod tento výpočet aj subjekty v tomto článku neuvádzané.

Go to top of page

Možno manžela/-ku osoby, ktorá sa zapisuje do RPVS, považovať za konečného užívateľa výhod?

V zmysle ust. §6a ods. 1 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu“): „Konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod; medzi konečných užívateľov výhod patrí najmä: Ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo z inej jej činnosti.“ Podnik ako taký v zmysle ust. § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), pretože veci zahrnuté do podniku len jedného z manželov patria do jeho oddeleného vlastníctva. Avšak podľa právnej úpravy BSM, do tohto spoluvlastníctva patria príjmy z podnikania, keďže v zmysle ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“. V tomto prípade teda podnikajúci manžel ručí za záväzky z podnikania celým svojím majetkom, vrátane majetku ktorý patrí do BSM. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že manželka podnikateľa sa podieľa na hospodárskom zisku z podnikania, t.j. má právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo z inej jej činnosti.  

Na základe vyššie uvedeného, možno manžela, resp. manželku fyzickej osoby, resp. fyzickej osoby podnikateľa, ktorá sa zapisuje do RPVS, považovať za konečného užívateľa výhod fyzickej osoby, resp. fyzickej osoby podnikateľa, ktorá sa zapisuje do RPVS, pričom uvedený postup sa týka výlučne fyzických osôb, ktoré sú partnerom verejného sektora, nie však právnických osôb, ktoré sú partnerom verejného sektora (t.j. do registra sa nezapisujú ako konečný užívatelia výhod manželia, resp. manželky konečných užívateľov výhod u právnickej osoby, ktorá je partnerom verejného sektora)?

STANOVISKO MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR:

Vo vzťahu k postaveniu manžela ako konečného užívateľa výhod ministerstvo spravodlivosti zaujalo konštantné výkladové stanovisko: Príjmy plynúce z občianskoprávnej úpravy, ako napr. vyživovacia povinnosť alebo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM"), predstavujú „zákonom predpokladaný stav" vznikajúci uzavretím manželstva (samozrejme, pokiaľ nie je dohodou medzi manželmi modifikovaný tento inštitút). Plnenie, ktoré manžel z existencie BSM prijíma, nemá charakter hospodárskeho prospechu z podnikania, a teda nemožno hovoriť o konečnom užívateľovi výhod v zmysle § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 297/2008 Z. z.). Odlišná situácia by nastala v prípade, ak by došlo k rozdeleniu BSM podľa § 148a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, t. j. v súvislosti so začatím podnikania jedného z manželov - osoby zapisovanej do registra; druhý z manželov by v prípade nadobudnutia majetku z podnikateľskej činnosti prvého z manželov bez primeraného protiplnenia bol považovaný za konečného užívateľa výhod. Rovnako by sa manžel považoval za konečného užívateľa výhod v prípade, ak má s druhým manželom určitý typ „hospodárskej dohody", napr. záložná zmluva na obchodný podiel alebo priamo obchodný podiel je vo vlastníctve priamo manželky, vtedy by sa totiž osobne podieľala na hospodárskom prospechu z podnikania.

 

Go to top of page

Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov

Od 1. februára 2017 majú subjekty, ktoré prijímajú finančné prostriedky alebo majetok z verejných zdrojov nad zákonom stanovený limit, ako aj ďalšie zákonom určené osoby, povinnosť zapísať sa do novo zriadeného registra partnerov verejného sektora. Túto povinnosť zavádza zákon č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako zákon o registri partnerov verejného sektora). Zákon tieto subjekty označuje ako partnerov verejného sektora. Bez zápisu v registri nebude mať partner verejného sektora prístup k verejným zdrojom a nebude mať ani možnosť úspešne sa uchádzať o ich získanie. Zápis do registra partnerov verejného sektora ako i plnenie ďalších súvisiacich zákonných povinností však musí zabezpečiť tzv. oprávnená osoba. Oprávnenou osobou môže byť len advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor, daňový poradca, so sídlom alebo miestom podnikania v Slovenskej republike. Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o. so sídlom v Žiline ponúka slovenským i zahraničným osobám vysoko kvalitné, odborné a profesionálne služby v oblasti zápisu do registra partnerov verejného sektora a ďalších činností oprávnenej osoby. Viac informácií nájdete na  našej stránke.

Autor: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o. (www.partnerverejnehosektora.sk)

Go to top of page

Kto je partnerom verejného sektora?

Kto je partnerom verejného sektora

Partnerom verejného sektora je fyzická alebo právnická osoba, ktorá:

  1. prijíma finančné prostriedky alebo plnenie, ktorého predmetom je majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva od subjektu verejného sektora (napr. štátu, obce, z európskych fondov, zdravotnej poisťovne a ďalších),

  2. je žiadateľom príspevku poskytovanému z európskych štrukturálnych a investičných fondov,

  3. uzatvára akúkoľvek zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu ako výsledok verejného obstarávania,

  4. je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a má so zdravotnou poisťovňou uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

  5. má povinnosť zápisu v registri partnerov verejného sektora v zmysle osobitného právneho predpisu (napr. osoba, ktorá je držiteľom banského alebo geologického oprávnenia, je správcom výberu mýta a úhrady diaľničnej známky, je oprávnená podnikať v energetike, je zdravotnou poisťovňou atď.)

  6. nadobúda pohľadávku štátu, štátnemu fondu, verejnoprávnej inštitúcii, obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej zákonom,

  7. prijímateľom prostriedkov zo zdravotnej poisťovne,

  8. je subdodávateľom partnera verejného sektora.

Zákon o registri partnerov verejného sektora stanovuje pre registráciu partnera verejného sektora podmienku finančného limitu, ktorý je nasledovný:

  1. limit nad 100.000,- EUR, ak ide o jednorazové plnenie, alebo 250.000,- EUR v jednom kalendárnom roku, ak sa jedná o opakované plnenie z verejných zdrojov,

  2. limit nad 100.000,- EUR, ak ide o majetok.

Autor: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o. (www.partnerverejnehosektora.sk)

Go to top of page

Aké povinnosti má partner verejného sektora?

Aké povinnosti má partner verejného sektora?

Základnou povinnosťou partnera verejného sektora je zápis do registra, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a to minimálne po celú dobu trvania právneho vzťahu, z ktorého mu plynú verejné zdroje. Ďalej je povinný oprávnenej osobe poskytovať potrebnú súčinnosť, najmä jej poskytnúť správne, aktuálne a pravdivé údaje pre zápis do registra partnerov verejného sektora a vždy ohlásiť každú zmenu, ktorá môže mať vplyv na správnosť a aktuálnosť údajov zapísaných v registri ako, nakoľko spolu s oprávnenou osobou zodpovedá za správnosť zapísaných údajov v registri.

Ako sa zapísať do registra partnerov verejného sektora?

Zápis do registra môže vykonať len oprávnená osoba, ktorou podľa zákona o registri partnerov verejného sektora môže byť len advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor, daňový poradca, so sídlom alebo miestom podnikania v Slovenskej republike. Oprávnená osoba zodpovedá sa správnu identifikáciu konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora, ktorú musí v pravidelných intervaloch alebo v prípadoch ustanovených zákonom overiť. Oprávnená osoba tiež spoluzodpovedá za správnosť a aktuálnosť údajov zapísaných v registri a tiež zabezpečuje celú komunikáciu s registrujúcim orgánom, ktorým je Okresný súd Žilina. Partner verejného sektora môže mať len jednu oprávnenú osobu a svoj vzájomný vzťah vymedzia v osobitnej písomnej Dohode, ktorá musí obsahovať náležitosti podľa zákona o registri partnerov verejného sektora.

Aký je postup zápisu do registra partnerov verejného sektora a ďalšie povinnosti súvisiace so zápisom v registri?

V prvom rade je potrebné kontaktovať oprávnenú osobu, ktorá pre Vás zápis zabezpečí. Pre účely správnej identifikácie konečného užívateľa výhod je potrebné oprávnenej osobe poskytnúť potrebné informácie a dokumenty, ktoré si oprávnená osoba vyžiada. Identifikáciu konečného užívateľa výhod preukazuje oprávnená osoba verifikačným dokumentom. Všetky ostatné potrebné úkony smerujúce k zápisu v registri už zabezpečí oprávnená osoba. Identifikácia konečných užívateľov výhod však nie je jednorazovou záležitosťou a oprávnená osoba je povinná identifikáciu vykonávať pri skutočnostiach predpokladaných zákonom, najmenej však jedenkrát ročne k 31. decembru kalendárneho roka.

Oprávnená osoba sa teda stáva Vašim dlhodobým partnerom je preto dôležité pri výbere oprávnenej osoby dbať na jej odbornosť a skúsenosti. Profesionálne služby oprávnenej osoby spolu s odborným poradenstvom a konzultáciami je Vám plne pripravená poskytnúť Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o.

Za prvý zápis do registra partnerov verejného sektora, za zápis prípadných zmien alebo výmaz z registra sa neplatia žiadne súdne alebo správne poplatky. Zápis do registra vykoná registrujúci orgán do piatich pracovných dní, za predpokladu splnenia všetkých formálnych náležitostí a predloženia všetkých povinných príloh, pričom v prechodnom období od 1. februára 2017 do 31. júla 2017 je lehota na vykonanie zápisu do registra predĺžená na 10 dní.

Autor: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o. (www.partnerverejnehosektora.sk)

 

 

Go to top of page

Do kedy sa musí partner verejného sektora zaregistrovať?

Do kedy sa musí partner verejného sektora zaregistrovať?

Register partnerov verejného sektora je zriadený od 1. februára 2017. Partner verejného sektora, ktorý uzatvorí zmluvu so subjektom verejného sektora po 1. februári 2017, má povinnosť byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora najneskôr ku dňu uzatvorenia zmluvy, okrem prípadu ak sa jedná o osobu, ktorá:

  1. bola k 31. januáru 2017 zapísaná v zozname konečných užívateľov výhod podľa zákona o verejnom obstarávaní,

  2. je účastníkom zmluvy uzavretej pred 1. februárom 2017 a spĺňa podmienky na zápis do registra konečných užívateľov výhod,

  3. je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a spĺňa ďalšie podmienky pre zápis,

  4. je držiteľom banského alebo geologického oprávnenia ako zhotoviteľ geologických prác podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov,

  5. je správcom výberu mýta podľa § 12 ods. 2 zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a správcom výberu úhrady diaľničnej známky podľa § 8 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov,

  6. je oprávnená podnikať v energetike podľa § 6 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

  7. je zdravotnou poisťovňou, ktorej bolo vydané povolenie podľa osobitných predpisov účinných pred 1. februárom 2017,

ktoré musia byť zapísané najneskôr do 31. júla 2017.

Autor: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o. (www.partnerverejnehosektora.sk)

Go to top of page

Ako postupovať ak som zapísaný v registri konečných užívateľov výhod?

Ako postupovať ak som zapísaný v registri konečných užívateľov výhod?

Osoby zapísané v registri konečných užívateľov výhod podľa Zákona o verejnom obstarávaní sa považujú za partnerov verejného sektora zapísaných v registri partnerov verejného sektora, avšak sú povinné zabezpečiť overenie identifikácie konečného užívateľa výhod podľa zákona o registri partnerov verejného sektora a podanie návrhu na zápis na účely zosúladenia zapísaných údajov, najneskôr do 31. júla 2017. Nesplnenie tejto povinnosti je dôvodom na výmaz partnera verejného sektora z registra.

Autor: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o. (www.partnerverejnehosektora.sk)

Go to top of page

Aké údaje sa zapisujú do registra partnerov verejného sektora?

Aké údaje sa zapisujú do registra partnerov verejného sektora?

Rozsah údajov zapisovaných do registra partnerov verejného sektora je vymedzený zákonom. Zapisovanými údajmi sú identifikačné údaje o partnerovi verejného sektora, konečných užívateľoch výhod a oprávnenej osobe.

Kto je konečným užívateľom výhod

Zjednodušene možno konečného užívateľa výhod zadefinovať ako fyzickú osobu, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku. Jedná sa teda o fyzickú osobu, v prospech ktorej partner verejného sektora vykonáva svoju činnosť alebo obchod. Jeho identifikáciu vykoná oprávnená osoba.

Autor: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o. (www.partnerverejnehosektora.sk)

 

Go to top of page

Aké sankcie hrozia partnerovi verejného sektora za porušenie povinností?

Aké sankcie hrozia partnerovi verejného sektora za porušenie povinností?

Zákon o registri partnerov verejného sektora umožňuje uložiť partnerovi verejného sektora a jeho štatutárnemu orgánu alebo jeho členom, konečnému užívateľovi výhod a tiež oprávnenej osobe sankcie za neplnenie povinností v zmysle zákona, ktoré môžu byť peňažné a tiež môže rozhodnúť o výmaze partnera verejného sektora z registra, dôsledkom čoho môže byť zrušenie zmluvy so subjektom verejného sektora, v niektorých prípadoch až vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.

Na záver je nevyhnutné podotknúť, že bez zápisu partnera verejného sektora do registra nie je možné, aby osoba získala prostriedky alebo majetok z verejných zdrojov alebo sa úspešne zúčastnila vo verejných obstarávaniach ako dodávateľ tovarov alebo služieb. Pri zabezpečovaní zápisu do registra partnerov verejného sektora sa obráťte na kvalifikovaných odborníkov, ktorí sa postarajú o profesionálne a komfortné plnenie Vašich povinností.

Autor: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o. (www.partnerverejnehosektora.sk)

Go to top of page

Registrácia partnerov verejného sektora v praxi

Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o. Vám ponúka svoje služby pri registrácii partnerov verejného sektora. Do dnešného dňa sme do registra partnerov verejného sektora úspešne zapísali už viac ako 65 našich klientov!

Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o. poskytuje služby oprávnenej osoby súvisiace so zapisovaním partnerov verejného sektora do novovzniknutého registra už od prvého dňa vzniku registra. Začiatky registrácie sa niesli v duchu technických problémov: od nefunkčnej webovej stránky pre podávanie návrhov a chybových hlásení, cez problémy s prihlasovaním do systému, až po duplicitné odosielanie formulárov. Napriek týmto technickým problémov sa naša kancelária dnes môže pochváliť najvyšším počtom úspešne zapísaných subjektov do registra partnerov verejného sektora.

Sme lídrom na trhu v poskytovaní vysoko kvalitných, odborných a profesionálnych služieb a poradenstva pri zápise do registra partnerov verejného sektora. Ovládame nielen teóriu, ale aj prax. Nemáme len teoretické znalosti, máme aj praktické skúsenosti. Naše služby Vám ponúkame v slovenskom, anglickom aj nemeckom jazyku. Všetko toto radi využijeme v prospech Vás alebo Vašej spoločnosti. Ku každému klientovi pristupujeme individuálne a preto sme schopní reagovať na akékoľvek potreby a osobitné požiadavky našich klientov. V prípade, že máte záujem o naše služby alebo sa chcete dozvedieť viac, neváhajte nás kontaktovať. Radi zodpovieme všetky Vaše otázky.

Go to top of page
Go to top of page

Zápis poľnohospodárskych subjektov do registra partnerov verejného sektora

Ste poľnohospodárskym subjektom?

Poľnohospodárskym subjektom je každá právnická alebo fyzická osoba podnikajúca v oblasti poľnohospodárstva. Najčastejšie ide o právnu formu družstiev, no v zásade môže ísť o akúkoľvek obchodnú spoločnosť, príp. fyzickú osobu-podnikateľa.

 

Prijímate peniaze od PPA - poľnohospodárskej platobnej agentúry v segmente poľnohospodárstva?

Potom sa aj Vás týka povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora, ktorý bol zriadený od 1. februára 2017 na základe zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Registrácia v registri partnerov verejného sektora je jednou z podmienok pre získanie peňazí od poľnohospodárskej platobnej agentúry.

 

Ako postupovať?

Partner verejného sektora sa do registra partnerov verejného sektora nezapisuje sám, registráciu zabezpečuje v zmysle zákona tzv. oprávnená osoba (advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor alebo daňový poradca so sídlom alebo miestom podnikania na území SR). Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o. Vám ponúka svoje služby oprávnenej osoby. Zabezpečíme pre Vás kompletný servis – od poradenstva, cez zápis do registra až po ďalšie služby súvisiace s overovaním identifikácie konečného užívateľa výhod a zápisu zmien do registra. V prípade záujmu nás neváhajte kontaktovať!

Go to top of page

Zápis poskytovateľov lekárenskej starostlivosti do registra partnerov verejného sektora

Dňa 1. februára 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o RPVS“). Účelom zákona o RPVS je zavedenie registra partnerov verejného sektora, ako aj úprava s tým súvisiacich otázok s cieľom legislatívne vymedziť požiadavky na subjekty, s ktorými vstupuje štát, resp. subjekty verejného práva do právnych vzťahov, resp. v rámci ktorých tretia osoba prijíma akékoľvek plnenie vrátane predaja majetku štátu. V zmysle ustanovenia § 2 zákona o RPVS sa za partnera verejného sektora považuje okrem iných v tomto ustanovení uvedených subjektov aj fyzická alebo právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy a ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má so zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) sa za jednu z foriem poskytovania zdravotnej starostlivosti považuje aj lekárenská starostlivosť. Z uvedeného vyplýva, že poskytovatelia lekárenskej starostlivosti, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou majú povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora. Povinnosť byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora sa však týka len tých poskytovateľov lekárenskej starostlivosti, ktorým majú byť jednorazovo poskytnuté finančné prostriedky prevyšujúce sumu 100 000 eur alebo v úhrne prevyšujúce sumu 250 000 eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie. Zákon o RPVS ďalej hovorí, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a teda aj poskytovateľ lekárenskej starostlivosti, ktorý spĺňa vyššie uvedené zákonné podmienky  je povinný zabezpečiť svoj zápis do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla 2017.

Go to top of page

Ako postupovať v prípade, že vo vlastníckej štruktúre partnera verejného sektora je aj subjekt verejnej správy iného štátu? Kto bude považovaný za konečného užívateľa výhod v prípade, že jediným subjektom, spĺňajúcim kritériá uvedené v §6a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu je tento subjekt?

Go to top of page

Do akej miery je oprávnená osoba povinná skúmať ekonomickú situáciu partnera verejného sektora?

Je postačujúce, ak oprávnená osoba vychádza z údajov uvedených v účtovnej závierke a skúma predovšetkým fakt, či partner verejného sektora vo svojom účtovníctve neúčtuje nedaňové výdavky (t.j. či zisk partnera verejného sektora nie je vyvádzaný iným spôsobom, ako prostredníctvom daňových výdavkov)? Vychádzame z predpokladu, že daňové plnenia je povinný skúmať správca dane. Zároveň, z ustanovení zákona o RPVS žiadna konkrétna povinnosť týkajúca sa povinností skúmať ekonomický stav partnera verejného sektora pre oprávnenú osobu nevyplýva. 

STANOVISKO MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR:

Vo vzťahu k rozsahu zisťovania údajov o partnerovi verejného sektora možno konštatovať, že ZRPVS rozsah týchto údajov udáva korektívom „konania s odbornou starostlivosťou". Podľa definície odbornej starostlivosti, ak oprávnená osoba určitý okruh údajov vie a môže zistiť, vyžaduje sa od nej, aby preverila a vyhodnotila aj tieto údaje. Rozsah zisťovania údajov ZRPVS neuvádza ani z toho dôvodu, že činnosť oprávnenej osoby môžu vykonávať rôzne subjekty - okrem advokátov sú to notári, banky, audítori či daňoví poradcovia. Rozsah a obsah zisťovaných údajov je pri každej z týchto oprávnených osôb odlišný.

Podľa nášho názoru je tiež vhodné, aby si určitý postup konania s odbornou starostlivosťou pri určovaní konečného užívateľa výhod vypracovali v spolupráci so svojimi komorami samotné oprávnené osoby tak, ako to urobila napríklad Slovenská komora audítorov.

 

Go to top of page
Go to top of page
Go to top of page
Go to top of page

V zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona o RPVS: „Do registra možno zapísať postupom a za podmienok podľa tohto zákona aj osobu, ktorá nie je partnerom verejného sektora, ak o to požiada.“ Pre ktoré praktické prípady je inštitút „dobrovoľného zápisu“ v zmysle vyššie uvedeného určený? Ako je v bežnej praxi možné zistiť, že osoba, zapísaná v RPVS, postupovala podľa § 17 ods. 1 zákona o RPVS (a teda nie je partnerom verejného sektora)? Ako postupovať v prípade, že sa osoba zapísala postupom podľa § 17 ods. 1 zákona o RPVS, a teda v čase zápisu nebola partnerom verejného sektora, avšak neskôr sa ním stala? Je potrebné (s ohľadom na § 17 ods. 2 zákona o RPVS) o tom registrový súd informovať a zápis zmeniť? Ak áno, akým spôsobom?

Go to top of page
Go to top of page
Go to top of page
Go to top of page
Go to top of page
Go to top of page
Go to top of page